Kronika SZV Levoča

Historia

Slovensko oplývajúce lesmi a lúkami vždy malo a neustále poskytuje vhodné podmienky na chov včiel. Medom a voskom sa kedysi platili dane. Med bol v minulosti jediným sladidlom a sviečky sa robili len zo včelieho vosku.

Slovenskí včelári sa na ochranu svojich záujmov a šírenia osvety začali na miestnej a regionálnej úrovni združovať do spolkov už v 19. storočí. Ako prvá vznikla v Banskej Bystrici Spoločnosť priateľov včelárstva (1810), v rámci hospodárskych a záhradníckych spolkov sa organizovali včelári v Spišskej župe (1864), v Spišskom Podhradí (1865), v Kežmarku a Košiciach. "Spolok včelárov slovenských" v Hornom Uhorsku založený katolíckym farárom Štefanom Závodníkom v roku 1869 v Pružine mal vo svojom programe už celoslovenskú pôsobnosť. Uhorská vláda však jeho stanovy neschválila, kvôli čomu musel zaniknúť. Snaha o založenie organizácie však neustávala a na mnohých miestach vznikali včelárske spolky či združenia.

V Levoči vznikli dva včelárské spolky, slovenský (1894) a nemecký (1912). Organizovanie včelárských spolkov má na našom území vyše 150 ročnú trádíciu.

Okresný včelárský spolok v Levoči fungoval už po 1. svetovej vojne. Po roku 1930 pôsobil v Levoči už len jeden včelársky spolok a to nemecký "DER IMKERVEREIM". V ňom boli zastúpení aj priatelia včelári: Štefan a Juraj Janščakovci, Ján a Jozef Cehula,Robert  Brener,Ján Drtina,sestra predstavená Lipková,Ján Kubalec,Ján Marhulík,Štefan Muránský, Jozef Přeučil, Štefan Beňa a ďalší, ktorým bolo sľúbené pri takzvanom "slovenskom stole", že všetko hovorené bude pretlmočené do slovenčiny alebo češtiny. O hmotnú pomoc ani nežiadali. Nespokojnosť v rečovej otázke vyvrcholila v júli roku 1932, kedy včelársky spolok "IMKERVEREIM" poriadal jednodňový praktický včelárský kurz nad "VOLARŇOU" v levočskom pohorí (za Levočou smer Levočská dolina - Kežmarok stará kežmarská cesta). Po ukončení teoretickej a praktickej ukážky bola podaná žiadosť, aby školiteľ prednášku zopakoval slovensky alebo česky, ktorá však nebola naplnená. Od tohoto dňa priatelia včelári československej národnosti stratili dôveru v "nemecký spolok" a zakladajú hoci aj ako začinajúci včelári svoj vlastný spolok. Dňa 17. decembra 1932 zvoláva pán kaplán Cehula prípravný výbor, aby 18. decembra 1932, o 18 hodine, v miestnosti hostinca p. Viry na Novej ulici, zahájil Valné zhromaždenie ako jeho dočasný predseda. Na tejto pôde vysvetľuje výhody organizácie a pripomína, že "účelom spolku nie je politika, ani národnostná nenávisť ale, že máme možnosť sa vzdelávať vo včelárstve v spolku, kde bude rokovacia reč slovenská."

Prítomní sa jednohlasne uzniesli na záložení spolku v Levoči. Po schvalení stanov odosielajú materialy za člena "zemského ústredia včelárských spolkov " pre Slovensko v Bratislave.

TEDA USTANOVUJÚCI SNEM 18.12.1932 JE DŇOM ZALOŽENIA LEVOČSKEHO SPOLKU (združenia) VČELAROV SLOVENSKA. (poznámka - štátny Archív MV Levoča)

Levočskí včelári sa na Valných zhromaždeniach stretávali v priestoroch známeho "Katolického  kruhu"(hostinec pri fare na námestí v Levoči). Jej predsedom bol pán kaplán Ján Cehuľa a pokladníkom/ hospodárom bol p. Marhulík. Spolok mal 10 členov.

Po 2. svetovej vojne riadilo včelárov na Slovensku - Ústredie slovenských včelárov (USV) v Prievidzi pod vedením predsedníctva a jej predsedu Dr. Kolomana Novackeho, kedy boli včelárske spolky každého kraja rozdelené do týchto 11-tich včelárskych žúp:

I. župa - bratislavská

II. župa - trenčianská

III. župa - nitrianská

IV. župa - trnavská

V. župa - žilinská

VI. župa - ružomberská

VII. župa - levočská - spravovala 6 okresov: Levoča,Poprad,Kežmarok,Spišská Stará Ves,Stará                                                                                             Ľubovňa,Spišská Nová Ves

VIII. župa - zvolenská

IX. župa - levická

X. župa - rimavsko-sobotská

XI. župa - košická - spravuje 17 okresov: Bardejov, Vyšný Svidník, Medzilaborce, Stropkov, Giraltovce, Košice, Moldava, Gelnica, Prešov, Vranov, Trebišov, Michalovce, Sobrance, Kapušany, Kráľovský Chlmec, Sabinov, Humenné.

Ústredie slovenských včelárov (ÚSV) riešilo hlavné otázky pomoci včelárských spolkov a podpory na novozriadenie frontom zničeného včelárstva na ľudových školách. Ústredie spolupracuje s bratským ústredím českých včelárov. Už v tomto období riaditeľ štátneho výskumného ústavu v Liptovskom Hrádku Ing. Dr. Hejtmánek vydáva prípisy ohľadom vzdelávania učiteľov včelárstva ako aj kurzy z chémie, technológie výroby medu a vosku, ale hlavne chystá vydanie brožúry "škodcovia včely medonosnej" na Slovensku a po súhlase ústredia aj v Čechách v spolupráci s Jaroslavom Svobodom.

ÚSV vydáva mesačne "časopis" Slovenský včelár, prináša zprávy o zabezpečení cukru na prezimovanie, pastevné správy (výsadby stromov a nektarodajných kríkov), situáciu o medokomisiách atď.

Od roku 1952 ÚSV mení svoj názov a pokračuje ako následnícká organizácia "JEDNOTA VČELÁROV" na Slovensku v Prievidzi.

V tejto dobe,pri tak veľkej rozlohe levočského okresu, kde boli medzi inými i obce: Machalovce, Jánovce, Pikovce, Ľubica, Abrahamovce, Lengvarty, Iľašovce, Kurimany, Hrhov, , Vydrník, Spišské Vlachy, Hrabušice, a ďalšie. Vedúcimi medzi včelármi boli  ľudia z rôznych profesií: notári, učitelia, horári, farári, či roľníci ale aj mnísi z kláštora Minoritov v Levoči a Spišskom Štvrtku. Vedúcim v okresnom spolku Levoča bol okresný radca a sudca Dr. Julius Kulman, počet členov spolku sa pohyboval okolo 122 včelárov. Veľký význam a podiel vo včelárskom spolku Levoče a Spišského Podhradia zohrávala aj Spišská Kapituľa a tiež kaštieľ v neďalekých Bijacovciach.

Na začiatku 50-tych rokov minulého storočia mal obvod spolku v Spišskom Podradí spolu 84 včelárov a 660 čeľadí (včelstiev). V Levoči v 50-/60-tych rokoch (teda za socializmu) bol stav včelstiev 3300 a včelárov 202 členov. Treba ale prípomenuť, že v tom boli započítané centralizované včelstvá štátnych lesov, štátnych majetkov, JRD a iných spoločenských organizácii tohto obdobia.

V 90-tych rokoch minulého storočia bol zriadený aj včelársky krúžok "Medovnikáriek" so sídlom v Spišskom Hrhove pod vedením pani učiteľky Márie SUCHEJ.

Slovenský Zväz Včelárov (SZV) vzniká na základe výnosu Ministerstva vnútra zo dňa 8. júna 1957. Sídlo organizácie bolo zaregistrované na Svrčej ulici v Bratislave a svoju činnosť tam vykonáva dodnes. 

SZV v Levoči od roku 1960 viedli títo predsedovia a tajomníci:

Predseda                               Tajomník                                            Roky

p. Ján POLAK                   p. Jozef PARA                                   1960 - 1971

p. Štefan KOTRADY          p. Pavol FERENC                               1971 - 1992

p. Ivan Vrána                     p. Pavol FERENC                              1992 - 1999

                                          p. Jozef  HASAJ                               1999 - 2003

p. Jozef HASAJ                  p. Štefan SUCHY                              2003 - 2011

                                           p. Tomaš HUDAČ                               2011 - 2013

p. Michal SLEJZAK             p. Tomaš HUDAČ                              2013 - súčasnosť

Pri písaní tejto veľmi stručnej  "kroniky" ( podľa existujúcich dostupných materialov),je treba bohužiaľ  len skonštatovať nedbalý prístup ku skartačným a archívnym povinnostiam k písomným materialom za predsedovania p. Ivana Vránu, keď došlo k nedbalému a nedôstojnému venovaniu sa týchto činností vyplyvajúcich zo stanov SZV.   V písomnostiach našej minulosti vyniká udalosť z roku 1999, keď sa na VČS vzdáva po nezrovnalostiach vo výbore, ale aj vo výkonnom výbore SZV dlhoročný tajomník pan Pavol Ferenc a v tom istom roku na základe písomného stanoviska a vytvorenia vlastného účtu odchádza skupina včelárov do Klčova kde si základá "Klčovský včelárský spolok" - rodinného typu a to páni:

p. Dzurila IGNAC, p. Kalafut, p. Glevický, p. Pijak, p. Kredželák a p. Sedlák.

Naša organizácia sa s nimi rozišla na včelárskej schodzi 14. júla 1999 na Spišskom Salaši,  o ktorom je uložená zápisnica.

Pri bilancovaní predošlých i posledných rokoch v našom včelárskom združení je na mieste prípomenúť aj účasť na našich rokovaniach i VČS. Medzi tých dávnejšie najznámejších bola 2x učasť p. Čavojského alebo aj p. Labudu z bývalých členov našich najvyšších včelárských organov na Slovensku.

Vystúpenie p.Labudu na výročnej členskej schôdzi v roku 1966 a ten  mladý pán vedľa za stolom je dnes  86 ročný Jozef  Para člen výboru

V súčastnosti nás dosť často navštíví aj regionálny predseda prešovského kraja p. Foťko.

Nesmieme opomenúť spoločnú akciu na výstave Trenčín 2010, ktorú zorganizoval výbor základnej organizácie pod vedením predsedu Jozefa Hasaja formou autobusového zájazdu, spoločne s rodinnými prislušníkmi. Túto i ostatné akcie v našom dianí, hlavne včelárske nedele dokumentujeme v Galérii fotografií.